Select Page

Dá sa privolať do života to, čo chceme?

Dá sa privolať do života to, čo chceme?

Poznáte to. Už odmalička máme sny a túžby, ktoré by sme si chceli splniť. Najprv to je možno nejaká hračka a ako rastieme, túžime po podstatnejších a dôležitejších veciach. No, občas vlastne ani nie. Ale nech sa prihlási ten, kto občas netúži po niečom vecnom, však?

Ako sa nám tie sny množia, premýšľame o spôsoboch ich naplnenia. Jedni si idú ostro za svojim, iní nerozhodne postávajú, lebo nevedia, čo pre svoj sen alebo túžbu urobiť. A sú aj takí, ktorí sa spoliehajú na to, že akýsi osud im do života privanie presne to, čo chcú, že vraj stačí pozitívne myslieť.

Naozaj sa však dá privolať takto do svojho života to, čo chceme? Myslím, že skôr nie ako áno. Narodili sme sa predsa s rukami a nohami, s očami a so sivou hmotou v lebke – teda s mozgom. My sa rozhodujeme, my konáme a všetko tak má svoje dôsledky. Tvoríme vlastne svoj život rozhodnutiami.

Ak po niečom túžime, vždy existuje cesta, ako to dosiahnuť. Táto cesta nie je však iba akýmsi blúdením pomedzi stromy a potĺkaním sa po lese. Sú to uvedomelé kroky, menšie ciele, ktoré si stanovujeme a ktoré nás dovedú k vybranému cieľu, teda k našej túžbe alebo k snu. Ak chceš byť doktorkou, upriamiš sa na štúdium, ak chceš byť spisovateľom, veľa píšeš a obetuješ tomu naozaj veľa času i úsilia, kým sa dostavia prvé úspechy.

Dosiahnutie cieľa však vždy stojí za to! Ak sa nám aj občas zdá, že k cieľu vedie príliš dlhá a namáhavá cesta, nedívajme sa až na ten koniec, hľadajme iba prvú zastávku – cesta k nej je krátka, jej dosiahnutie ťa povzbudí a môžeš si stanoviť ďalšiu zastávku. Niekedy tou prvou zastávkou je iba „drobnosť“ ako napríklad odhodlanie pohľadať všetky dostupné informácie, ktoré sa sna týkajú. Nemusíš hneď trhať rekordy v postupe k cieľu.

Ako sa vraví, pomaly ďalej zájdeš. Prvý, kto to vyslovil, asi naozaj vedel, čo hovorí. Chceš hrať na gitare a byť v tom naozaj profík? Nenechaj sa odradiť počiatočnými neúspechmi, cvič, dávaj si vždy ťažšie a ťažšie skladby a hlavne miluj to, čo robíš. S nadšením ide všetko ľahšie. Platí to vlastne na celý náš život. Možno popri hnaní sa za svojou túžbou zistíme, že vlastne cesta je cieľ, možno zistíme, že to, po čom sme túžili nie je to pravé orechové, no cesta za cieľom nás zavedie niekam, kde sme ešte neboli a kde sa cítime dobre.

Kým však budeme lamentovať nad svojimi životmi, čas bude pretekať pomedzi prsty, príležitosti sa budú míňať, síl možno ubúdať. Ak to práve čítaš, mysli na svoj cieľ alebo túžbu a podnikaj smerom k nemu kroky – iba malé obyčajné kroky. A teš sa z nich.

 

O autorovi

Jana Kovková

Dívam sa tam, kam veľa ľudí nedovidí. Zvedavo, dychtivo objavujem nepoznané, vtláčam do textov originálnosť pohľadu. Nie som Dickens, Tolstoj alebo Rowlingová, ale som Kovková.

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

NEPREHLIADNITE

NEPREHLIADNITE

Neprehliadnite

Neprehliadnite

NEPREHLIADNITE

NEPREHLIADNITE