Select Page

Nezvyčajno-zvyčajné ráno v mysli

Nezvyčajno-zvyčajné ráno v mysli

Pomedzi vzory na záclonách presvitalo jarné hanblivé slnko, sedela som oproti oknám a užívala si to. Usrkávajúc si z rannej pariacej sa šálky kávy som s pôžitkom nasávala jej zmyselnú vôňu. Milujem takéto rána, neponáhľam sa niekam ako všetci, užívam si tento čas naplno. Niektorí premýšľajú o svojich životoch večer pred spaním, ja to však robievam ráno. Vtedy mám myseľ čistú ako priezračná voda, úsudok jasný ako dnešné ráno.

Nenápadne som si obzerala ľudí okolo a v mysli k nim priradzovala životy, premýšľala som nad tým ako žijú, aké majú starosti a či našli svoju osudovú lásku. Zaujímavý bol aj párik neďaleko mňa. Jasne z nich sálalo, že sú zamilovaní, no nevedela som odhadnúť ako dlho. Správali sa ako čerství zaľúbenci, avšak vyžarovali akýsi súlad, ktorý je vidieť u párov, ktoré sú už spolu dlhšie a sú zohraté.

Pousmiala som sa nad tým, pretože ja som doteraz akosi nenašla svoju spriaznenú dušu. Vždy som si lámala hlavu nad tým, ako je to možné, skúšala som byť sebakritická, no nejako som k uspokojujúcim ani logickým odpovediam nedošla. A tak som svoje vzťahy začala porovnávať s párikom neďaleko. Rozprávali sa spolu, hľadeli si do očí, potom sa navzájom strkali a žartovali spolu. Bolo vidieť, že mladá žena má v ňom oporu a že mu dôveruje, že mu načúva. Muž sa k nej správal veľmi úctivo, sem tam ju pohladil po tvári, pobozkal ju na ruku.. Bolo čarovné na to hľadieť.

Potom žene prišla sms, prečítala si ju a zvážnela, čosi začala priateľovi vysvetľovať, ten chápavo prikyvoval, občas sa niečo spýtal a snažil sa ju upokojiť. Obaja s chuťou zajedali zo svojich koláčikov a videla som, že muž ten najkrajší kúsok nechal jej. Ona ho však vytrvalo odmietala a presviedčala ho, aby si ho dal on. Možno klišé, ale ja zastávam názor, že tento pojem vymyslel niekto, komu nebolo dopriate sa skutočne a úprimne zamilovať.

Je ťažké pozerať sa na sladkosť lásky niekoho iného, ak vy sami prežívate horké obdobie. Vtedy som si uvedomila jednu zarážajúcu vec. Aj keď môj prvý vzťah bol od začiatku jasným nezdarom, ten druhý, ktorý som ukončila nedávno mal podobný priebeh ako pri páre, ktorý som pozorovala – s jedným malým rozdielom. Ja som bola tá, ktorá emócie a city dusila v sebe. Nikdy som ho nepohladila na verejnosti, dokonca sa mi priečilo kráčanie ruka v ruke. Zvláštne, že som si to nikdy neuvedomila, až teraz.

Mala som toto všetko – pozornosť, nehu, drobnosti, ktorými sa ma snažil potešiť. Bola som tak zahltená sebou, že som si pravdepodobne nikdy nevšimla, že na mňa hľadel zaľúbene a starostlivo. Pochopiteľne, obaja sme mali svoje chyby, on vyzdvihoval moje prednosti, ja som si všímala najmä a predovšetkým jeho chyby. Prestala som sa dívať na pár vedľa, pretože ma bolestivo usvedčoval z mojich vlastných chýb. Chvíľu som mala pochmúrne myšlienky, pár medzitým odišiel a ja som si v mysli začala prehrávať svoju minulosť.

Potom som sa však zháčila. Čo to robím? Vždy je predsa čas zariadiť všetko inak. Neváhala som ani minútu, vedela som, že by som si to ľahko mohla rozmyslieť, v tomto smere som zbabelec. Vzala som telefón, vytočila Adama a na moje prekvapenie hneď zdvihol. Ostýchavo som sa mu pozdravila a spýtala sa ho, či by sa dnes ráno nechcel stretnúť. Súhlasil, dokonca som počula, že tak trochu sa snaží skrývať radosť. Pousmiala som sa a cítila som, že všetko bude v poriadku.

Až prišiel, začala som počasím.. Ja viem, hlúpe. Ale potom som vysypala všetko, čo som doteraz v sebe akosi skrývala. Každú hlúposť, moje zlyhania, pocity, skrátka, bola som k nemu vo všetkom až desivo úprimná. Neprerušil, asi vedel, že je tento rozhovor pre mňa veľmi dôležitý. Ukončila som všetko tým, že viem, aká som bola sebestredná, že mi na ňom záleží a že pochopím, ak to už so mnou nikdy nebude chcieť skúsiť.

Chvíľu premýšľal, potom povedal, že nevie, čo si o tom všetkom má myslieť a že si to určite premyslí. Rozlúčili sme sa a ja som mala pocit, že mi niekto uštedril poriadny kopanec. Čo som vlastne čakala? Krátko na to sa však opäť otvorili dvere v kaviarni, nevenovala som tomu pozornosť. Hľadela som do kávy. Adam sa opäť na moje prekvapenie usadil na stoličke vedľa mňa a povedal to, čo som potrebovala počuť:

Ľúbim ťa, nebudem sa hrdo tváriť, že potrebujem čas na premyslenie. Som si tebou istý a viem, že aj ty urobíš všetko pre to, aby to fungovalo.

Šťastná, prešťastná som sa oprela o jeho rameno a vychutnávala som si pre zmenu to svoje šťastie. Nikdy by som si nepomyslela, ako jedna chvíľa dokáže zmeniť pohľad na svet. Možno sa niekedy stačí iba pozorne dívať okolo seba. A potom som sa rozplakala ako malé dieťa. Prvýkrát skutočne nahá pred sebou i pred ním.

O autorovi

Jana Kovková

Dívam sa tam, kam veľa ľudí nedovidí. Zvedavo, dychtivo objavujem nepoznané, vtláčam do textov originálnosť pohľadu. Nie som Dickens, Tolstoj alebo Rowlingová, ale som Kovková.

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

NEPREHLIADNITE

NEPREHLIADNITE

Neprehliadnite

Neprehliadnite

NEPREHLIADNITE

NEPREHLIADNITE