Select Page

O hudbe

O hudbe

Bol raz jeden svet či dimenzia, kde žili ľudia. Nie však takí ako na Zemi. Vyzerali rovnako, mali podobné problémy, tešili sa z rovnakých vecí. Jedným sa však odlišovali.

Každý jeden človek mal v sebe hudbu. Nemohol ju v sebe pretvoriť na takú, akú chcel, jednoducho sa menila podľa toho, akým sa stával človekom. Bolo to ako aura, ibaže to všetci počuli. A tak ľudia presne vedeli, s kým majú tú česť.

Zbytočne by ste klamali, hudba sa s vami niesla neustále. Nemenila sa síce každú chvíľu, bolo to ako s rastom. Ak sa meriate každý deň, nepostrehnete, že ste vyšší. O tri mesiace však už je vidieť rozdiel. Deťom sa teda hudba menila trochu viac, než dospelým.

Občas sa stalo, že niekto zažil niečo prelomové, trebárs i maličkosť, ktorá v ňom čosi zlomila a v tej chvíli i hudba toho človeka nabrala iný spád. Nestávalo sa to však často. A tak tí ľudia žili svoje životy a hudba vypĺňala ticho.

V jeden deň sa však akýmsi zvláštnym spôsobom do tejto dimenzie dostal človek zo Zeme. Nemal v sebe hudbu, preto keď vstúpil do tohto sveta, prestrašil sa a ľudia si ho udivene obzerali.

Prechádzal po uliciach nevediac, čo robiť, a tak len počúval, počúval a počúval. Takmer sa šiel z toho zblázniť, nerozumel tomu, prečo z jedných znie príjemná harmonická hudba a z niektorých neidentifikovateľný rachot.

Sadol si na lavičku vedľa ihriska, kde boli deti. Tam sa cítil najpríjemnejšie. Z detí totiž prýštila jednoduchá príjemná a nie príliš hlasná hudba. Ihravé tóny, flauta, klavírne skladbičky. Boli nádherné, nekomplikované, jednoduché a pritom vo vás vyvolávali úsmev.

V tom mu to došlo, nik mu to nemusel vysvetľovať. Práve pri deťoch pochopil, že z týchto bytostí počujete to, čím a kým naozaj sú, čo v sebe skrývajú, čo zažili.

Posmelený týmto zistením sa opäť pustil do prechádzok po preplnených uliciach. Po celý čas si myslel, že sa mu to sníva a tak sa nezaoberal tým, ako sa odtiaľ dostať. Zastavoval ľudí, ktorých hudba ho zaujala, vydesila či prekvapila.

Okolo prechádzala nádherná žena. Ak by nepočul jej hudbu, zdala by sa mu v jeho svete okúzľujúca a dokonalá. Počul však len kvapkajúcu vodu a občas malý rachot, akoby sa pomaly rozpadala nejaká stavba. Zastavil ju a ustarostene sa spýtal:

Slečna, vy nepočujete svoju hudbu? Veď sa vo vnútri rozpadáte? Ste nešťastná alebo je vám niečo?

Slečna si ho posmešne prezrela a spýtala sa:

Prosím? Som všeobecne uznávaná lekárka, mám dokonalý život! Vy vážne veríte tomu, že tá blbá hudba, ktorá v nás znie, čosi znamená? Ste naozaj spiatočnícky! Dovidenia.

Odfrkla si a namyslene odkráčala. Muž zostal zarazene stáť. Zdalo sa mu to také úžasné, že títo ľudia môžu počuť svoju dušu, stav, alebo ako to nazvať. Takmer všetci títo ľudia sa ale tvárili, akoby tá hudba nič neznamenala, neprikladali jej žiadnu dôležitosť.

Sadol si a premýšľal. Tak rád by počul, akú hudbu má v sebe on. Už dlho sa totiž v živote potácal od problému k problému, jednoducho nebol šťastný. Tu si zrazu k nemu sadlo jedno malé dieťa a spýtalo sa ho, prečo nemá hudbu. On mu vysvetlil, že nie je z tohto sveta a tak sa s hudbou nenarodil.

S hudbou sa nerodí, tá sa postupne vytvára.

Zasmialo sa dieťa krútiac veselo hlavou. Priložilo ucho k mužovmu srdcu a zvolalo:

Veď ja ju počujem, ešte je trochu slabá, ale počujem ju.

Muž sa začudoval a spýtal sa dieťaťa, čo počuje. To trochu zvesilo smutne hlavu a povedalo, že v pozadí hrá nejaká smutná melódia, ale rušia ju nejaké nepríjemné tóny.

A muž takto sedel ešte dlho, kým nezačul aj on sám svoju hudbu. Akoby z neho vyvierala a odhaľovala všetko, čo bolo v ňom doteraz ukryté. Pochopil veľa vecí. A práve pochopenie býva často tým, čo predchádza zmene, ktorú sme ochotní urobiť pre vlastné dobro.

Nie je dôležité, či tento muž mal len bláznivý sen, alebo sa naozaj dostal do iného sveta, či sa vrátil alebo nie a čo zistil…

Dôležitá je otázka: Ak by si ty bol v takomto svete, akú hudbu by si v sebe mal? Vieš, čo sa v tebe skrýva, vieš kým si a kam ideš? Aká si hudba? 🙂

O autorovi

Jana Kovková

Dívam sa tam, kam veľa ľudí nedovidí. Zvedavo, dychtivo objavujem nepoznané, vtláčam do textov originálnosť pohľadu. Nie som Dickens, Tolstoj alebo Rowlingová, ale som Kovková.

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

NEPREHLIADNITE

NEPREHLIADNITE

Neprehliadnite

Neprehliadnite

NEPREHLIADNITE

NEPREHLIADNITE