Select Page

Problémové správanie

Problémové správanie

„Ty si ale zlý!“ Takto sa často vyjadrujeme na adresu malých, ale aj väčších detí, ktoré nerobia to, čo sa od nich očakáva. Či už sú to naše vlastné deti alebo deti našich známych, susedov či deti v škole. Ale naskytá sa tu otázka. Sú deti naozaj také zlé? Ako je vlastne možné, že dieťa robí presný opak toho, čo od neho chceme? Ako je možné, že vôbec nerešpektuje názory a požiadavky dospelých? Narodilo sa také? Asi nie, pokiaľ neberieme do úvahy rôzne poruchy správania. Kde sa teda stala chyba, že máme kopec detí, ktoré nezdravia, nadávajú, bijú sa, nezvládajú školu alebo do nej nechodia?

Niekde sa asi stala chyba

Ak sa pozriem okolo seba a popremýšľam nad všetkými mladými ľuďmi alebo deťmi, o ktorých sa niekedy hovorilo v súvislosti s ich nevhodným správaním, nevychádza mi nič iné ako konštatovať, že všetky majú jedno spoločné – problémy v rodine, rozpadávajúcu sa rodinu, hádky medzi rodičmi a podobne. Deti sú veľmi senzitívne a vnímavé na všetko, čo sa okolo nich deje. Ich základnou potrebou je cítiť sa bezpečne a byť milovaný a ak niečo z toho chýba, začínajú si to vyžadovať a upozorňovať na seba. A ak si dospelí nevšímajú ich tiché prosby, začnú kričať a to i v prenesenom zmysle slova, teda robiť veci so zámerom, aby si ich niekto všimol.

Keď si rodina nevie dať rady so škôlkarom

Mladí ľudia, ktorí žijú každý v inom meste sú rodičmi malého škôlkara. Na chlapca sa ale sťažujú učiteľky v škôlke, pretože bije deti, berie im hračky, nerešpektuje pokyny. Rovnako sa správa aj doma, či už je s mamou alebo otcom. Žije na striedačku s oboma. Má všetko, čo si zažiada. A predsa je neposedný, drzý…skrátka zlý. Teda za takého ho označujú. Prečo asi? Asi preto, že chlapec vlastne ani nevie, kde býva. Vidí, ako na seba otec a mama zazerajú, keď sa stretnú a dá sa povedať, že iba kopíruje model ich správania.

 

Nezvládnuteľný školák

V triede na základnej škole je chlapec, ktorý je známy svojou drzosťou a ignoráciou všetkých a všetkého. Na hodinách je nesústredený, vyrušuje a robí „naschvály“ učiteľom. Učiteľka, ktorú sa na hodine pokúsil vyprovokovať ho namiesto za dvere či do riaditeľne zavolala počas prestávky k sebe do kabinetu. Už nebol tým hrdinom, akým sa robil na hodine. Na otázku, prečo to robí, ale neodpovedal. Po prestávke, strávenej v tichom kabinete ho učiteľka v rámci „trestu“ zavolala, aby jej po vyučovaní pomohol s pripravovaním novej nástenky. Hoci nečakala, prišiel. Popri práci začala s nezáväzným rozhovorom, ktorý sa z ničoho nič obrátil na úprimnú výpoveď chlapca. Učiteľka sa v ňom dozvedela, že mal včera ťažký deň, pretože mama, ktorá sama vychováva ešte mladšieho brata nemala na zaplatenie elektriny a tak zostali bez svetla, chladničky i teplej vody. Otec neprejavuje záujem a tak sa musia prebíjať sami. Mladý človek, ktorý si nevie dať rady so svojím trápením sa takto pokúšal volať o pomoc.

Nehádžme všetky deti do jedného vreca a neodsudzujme ich za to, aké sú. Za každým sa totiž skrýva iný príbeh.

 

 

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

NEPREHLIADNITE

NEPREHLIADNITE

Neprehliadnite

Neprehliadnite

NEPREHLIADNITE

NEPREHLIADNITE